pondelok, 21. marca 2016

20,marec medzinárodný deň šťastia alebo prvý jarný deň

Ahojte šťastkovia♥
Vedeli ste, že včera bol prvý jarný deň? Jasné, ale vedeli ste že včera bol medzinárodný deň šťastia? No to neviem. Mnoho ľudí ktorým som to povedala tak o tom ani nevedeli, tak rozhodla som sa o tom napísať trošku nevšedný článok z mojej strany. Škoda že som včera nestihla sa venovať totmuto článku no moja Ell a ani čas mi to nedovolili, No dnes som sa v plnou parou vpred pustila.


Každy z nás by si mal nájsť to správne miesto, kde a ako byť skutočne šťastný. Závisí to od toho, či to bude akeptovateľné stádom a či vám za to dajú najviac lajkov. V poslednej dobe mám pocit, že ľudia robia niečo z čoho majú radosť, že majú lajky a komentáre. Kupujú si niečo, odfotia si jedlo dajú na net, len preto aby sa mohol označiť a sledovať koľko ľudí mu to okomentuje a olajkuje. A vtedy sme "sťastní" ked sme sledovaní. Naozaj? Nechcem nikomu prehovárať do duše alebo do jeho hlavičky, ale to nie je šťastie, ani len to virtuálne šťastie. Najväčšia sloboda pre dušu, myseľ a telo v  živote seba samého je, keď prestaneš vnútorne sám pred sebou hlavne riesiť čo si kto môze o tebe pomyslieť. Pre mňa je šťastím, to keď sa skutočne usmievam, citim sa prirodzene a sledujem sa ako kráčam, ako sa tvarim či mám upravené vlasy(lebo môj chlop má nervy keď ich mám v cope), či som k svetu oblečená. Idem sama so sebou a je mi jedno či ma niekto vidí a či mi "schváli" môj outfit či miesto kde som sa tagla. Takéto pocity mám v prírode v horách, tam kde je kľud.(Minule sme boli v jednom Bratislavskom klube s kamkou oblečené sme mali košele tričko konversy proste botasy a ostatné mali vysoké štekličky a chlopi mali košele, ešte že sme mali pri sebe alkohol inak by som sa odstrelila:D).Bez signálu, bez civilizácie, iba vôňa lesa, šum potôčika, ticho od ľudí, zvuky lesa a zvieratiek. Áno aj mňa trocha vytáča, že tam signál nie je. Celý život nás cesty vedú k tomu kde sme. A vlastne  telefón nie je zlý sluha len zlý pánko. Buďte sami sebou. Vždy, všade a za každých okolnosti. Najviac energie strácame práve, keď nie sme sami sebou. Myslim tým, nosenie masiek, ktoré si nasadzujeme na tvár, len aby sme sa zapáčili okoliu. Áno učia nás to už od malička. Ideme sami proti sebe uz kopec krát ako deti, lebo dospelych "tých mudrejsich" musime počúvať. Práve preto chcem Ell viesť inou cestou/necestou, nie tou stádovou, aby nežila v zaškatuľovanom svete plných oviec. Prestaňme byť ochrnutymi ovečkami, ktorí za zákony, pravidlá, alebo morálku a štýl života skryli všetko, čo je v nás. Mnohí ludia sa na to vykašlali a su štastní. Skús nájsť vlastne nie skú ale nájdi tú správnu cestu. TY TO DÁŠ MÁŠ NA TO! ♥ 


Sú dni kedy mi to je totálne jedno a rovnako sú aj také, kedy by som bola schopná kvôli tomu od nervov plakať. V podstate sa viacmenej považujem za človeka, ktorému je jedno, čo si kto myslí, ale sú situácie, kedy ma to proste zaujíma. Dalo by sa o tom veľa písať, no na dnešok stačilo.

A ČO VY? STE OVEČKOU V STREDE STÁDA? ČO SI MYSLÍTE O DNEŠNOM STRESÚJUCOM SVETE? SOM RADA ZA KAŽDÝ VÁS NÁZOR

vaša Clo<9

16 komentárov:

  1. Systém som opustila už velice dávno, niekedy v čas, keď som nastúpila do kníhkupectva. Akoby som dovtedy žila so zavretými očami, a stránky rôznych kníh a tak trochu zvláštny kolektív mi pomaly otvárali oči. SOM ŠŤASTNÁ, že sa to stalo, aj že mám chlapa, ktorý sa akosi vymanil skôr ako ja. Mne je totálne jedno čo si kto o mne myslí, mne je totálne jedno, či som oblečená podľa najnovšej módy, a je mi absolútne tam kde sa končia nohy, čo má na sebe dievčiná odvedľa. Konverzy sú moje každodenné topánky, a chodím s nimi aj do kaviarní. Čo mám oblečené? Co dúm dal. Kedy som bola naposledy nalíčená? Keď som robila sestre modelku na vizážistický kurz (tiež chystám článok, ale kedy bude? Ani vtáčiky netušia...). A ako hovorí môj muž, najkrajšia si, keď dojčíš malého, na tričku máš fľaky od lesných jahôd a pod nosom fúzy od kávy. Čo mi viac treba? Lesným zvieratkám, kam chodievame často je totálne jedno či mám na sebe voňavku od Diora, a topánky od Garfielda. A mne, a môjmu synovi tiež tak.
    Akurát čítam krásnu knihu o šťastí, Dalajlámová mačka a umenie priasť, kde je nádherne opísaná cesta hľadania šťastia :-). Teším sa, že moja rodina nie je jediná, mimo Matrixu :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. som rada že sa končene ľudia zobudzaju a opusttaju tento system ;) mas skvele nazory ♥

      Odstrániť
  2. A vieš, že dneska je deň vody?! Píšem to preto lebo píšeš o šťastí a ja som šťastná, že o 9 odchádzame z práce aby sme sa prišli pozrieť na námestie :D Mám šťastie, že pracujem vo vodárňach :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. den vody a dnes som to uz niekde pocula sa mi zda ze v buse :D to máte super ze sa vo vasom meste organizuju taketo udalosti :D

      Odstrániť
  3. Ten poslední odstavec jsi vystihla přesně - nezajímá mě, co si kdo myslí, ale v některých situacích to chci vědět. Je to tak :) a nebo spíš u některých lidí. Někteří jsou mi úplně volní, někteří ne... ale je důležité vědět čí názory poslouchat a čí nechat projít jedním uchem dovnitř a druhým ven :)
    www.getmovincz.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ľudia si neuvedomujú, že šťastie nepríde s peniazmi, majetkami, lajkami, popularitou. Samé šťastie je v každom z nás, len si to treba uvedomovať. Treba sa pozerať nato čo mám ja, nie nato čo má sused. Treba byť vďačný zato čo máme a nie plakať nad tým čo nemáme. Ja som bývala pesimista, trápili ma depky ale zmenila som myslenie, vzťah k sebe a objavila som šťastie v sebe. Ľudia sa často na niečo hrajú a pretvarujú, len aby si o nich mysleli tí druhí len to najlepšie ale šťastie im to neprináša. Treba sa len uvoľniť a žiť život podľa seba :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. krásne napísané, žiaľ stresu je vôkol mňa dosť, ale väčšinu si sama vytváram, či už flákaním úloh/zadaní a pod .) Ja sa snažím byť šťastná a radovať sa z maličkostí, a je mi veľmi ľúto ludí kt sa len ženú za niečim materiálnym a pritom napríklad nevidia ani svoje rodiny, priateľov, alebo osobu ktorá spáva vedľa neho..radšej budem pracovať za 500e a užívať si každý jedeň deň a dovolenky v Chorvátsku, ako sa za niečim naháňať..raz som povedala takémuto človeku že aký to má význam..vraj aby sa mal po 30tke lepšie...ale čo keď sa jej nedožije, čo keď nebude mať už ani tú osobu, ani priateľov poriadnych..neviem, nerozumiem tejto dobe :( ale je to o tom že máme každý iné priority nadstavené, :) chcem byť šťastná, tak som ! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Neměla jsem ponětí, že je den štěstí.
    Ve většině s tebou souhlasím, ohledně telefonu tak jak ho nemám v ruce. Nemám telefon v ruce a čtu si knížku, tak okamžitě jsem nejspíše divná a nezapadám do kolektivu. Připadá mi to více než směšné, jak málo stačí těm závisláčkům ke štěstí. Neříkám, že telefon je špatná věc, přesně jak píšeš ty, tak záleží na majiteli. Štěstí je jedna velká diskuze..
    Nádherný článek. Málem bych zapomněla, odpověděla jsem ti na mém blogu.

    S Láskou Mí.

    http://mycrazydiary.blog.cz

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Tak o tomto dni som vôbec nevedela :) Krásny článok :)

    My blog : THE COLORFUL THOUGHTS

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Týýjo, konečně jsem tady! Abych se přiznala, mám v záložce otevřený tento článek už několik dní a až teď jsem se k němu dostala. Abych si ho mohla pořádně pročíst a vyjádřit se :D.
    A teď tedy už k článku :). Je těžké v této sobě být sám sebou, protože nás ovlivňuje tolik věcí, tolik okolností. Já se ale nestále snažím být sama sebou a i mé okolí to na mě miluje. Několikrát mi to bylo řečeno a to jsem byla tak šťastná. A na těchto lidech, co to vidí, na těch mi záleží a takto jsem prostě šťastná :). Ještě nějaký ten přítel a budu absolutně nejspokojenější :D. Ale všechno chce čas a kdo si počká, ten se dočká :D.

    OdpovedaťOdstrániť

ďakujem za každý komentárik♥