utorok, 29. marca 2016

Život je jedna chaotická, bláznivá a nejaká cesta.

Ahojte,
Práve som čítala v blogerskej skupine, že ľuďom vadia uvódzovky, pred nedávnom anglické výrazy:D, To vážne? Rýhlo som sa nadýchla vydýchla pousmiala, zasmiala a išla ďalej. Toto som chcela spomenúť hneď na začiatku, lebo neviem, či mám plakať či sa smiať. No radšej sa budem venovať môjmu článku, čo chcem písať.
Žijeme vo svete unáhlenom, neuvedomujeme si, tú správnu chvíľku okamih. Deň má len 24h a my si ho neužívame naplno, tak ako by sme chceli? Prečo? Pretože život nám stále niečo pridelí do cesty, nie je to len prechádzka ružovou záhradou, každí je tvorcom svojho šťastia. Prečo sme niekedy plní energie, šťastia a eufórií? Prečo niekedy máme pocit, že nejradšej by som išla niekam ďaleko preč, chce sa nám plakať a nič s tým nemôžem robiť a upadneme ešte do väčšieho nešťastia? Všetko je v našej hlave, všetko sa pre niečo deje. Dáme maličký podnet a už sa niečo s nami deje. 
 

Ja som veľmi citlivý, emočný človek. Neviem ešte ovládať svoje emócie, tak ako by som mala preto je to tak ako to je. Hej no citlivá niekedy až priliˇš sa mi vidí. viem sa, byť ako kameň, ale viem zas aj vybuchnúť. No občas to mám aj sama so sebou ťažké, neviem čo je dobré a čo zlé, či to je správne alebo nie. Teraz som zažila presne takúto skúsenosť, že som mohla prísť o všetko čo mám. Prečo som si práve v tej chvíli neuvedomila čo robím? Pretože som hlúpo konala na miesto toho aby som sa poriadne nadýchla a uvedomila čo práve v tej chvíli robím. No teraz viem, že čo nemám robiť a zobrala som si z toho veľké ponaučenie. Preto som sa rozhodla o tom písať článok. 

we♥it

Prečo je pre nás dôležitá prítomnosť? Pretože o budúcnosti môžte len snívať, predstavovať si, ale ako si môžete reálne predstaviť niečo čo sme ešte nezažili? A s minulosťou je to podobné, je to síce niečo čo ste už zažili, no nevieme sa do nej ani vrátiť, ba dokonca, aspoň ja osobne si neviem z minulosti vybaviť veľa,samozrejme okrem spomienok, ktoré sú dôležité, ale tiež sú už mnohé zapadnuté prachom(možno mám zlú krátkodobú pamäť), na niektoré si spomeniem, len keď fotku vytiahnem, no podstatné je, že minulosť je ako sen, zdá sa vám že ste snívali, aj vidíte nejaký obraz, nejaký dej, no ani za nič to neviete opísať. Občas mám pocit, že minulosť je mi tak vzdialená, že som si nie istá, či som ten konkrétny príbeh prežila ja alebo som to od niekoho počula. Príde mi to ako dlhá doba no bolo to len pred nedávnom. Mám len 20, ale príde mi to akokeby som mala 40 rokov odžtých toľko veľa vecí a udalostí sa deje. Jednoducho sa neviem vcítiť do tej situácie, aj keď ju zretelne vidím pred očami, neviem to. Nejde to. Byť tam v spomienkach a cítiť, vnímať. Nie, len obraz, možno zvuk. Veľakrát si uvedomím ako napríklad minule som si musela odučiť prácu v škôlke, ponáhľala som sa tam, písala si prípravy, fotila, ženúc sa za tým lebo termín nepustil, čakajúc na správny dátum, čakala a nervózne odrátavala sekundy na semafóre, že to chcem mať odučené, koľko tam ešte budem musieť úsilia dať, už chcem mať za sebou. Mať to za sebou aby som si mohla povedať, oookej povinnosti vybavené môže začať deň. A v tom momente mi svitlo, že aj keď sa snažím užívať si každý deň na plno, tak tomu tak nie je. Stále do života príde nejaký moment, chvíla kde musíš uvažovať. Každý deň je náš učiteľ. Zo všetkého zlého, kde sme urobili chybu si zoberme ponaučenie. A tak som sa nadýchla a vydýchla a užila si tých pár sekúnd tam a začala som vnímať všetko, vietor, vôňu toho okamihu, okolie, ľudí..preto spravte z každého momentu niečo výnimočné, prežite ho naplno, pretože to je tá budúcnosť na ktorú čakáte, a o stotinu sekundy to bude už minulosť na ktorú si možno nespomeniete, alebo môže to byť minulosť na ktorú si nebudete chcieť spomenúť. Vo všetkom "zlom" si nájdime niečo pozitívne NÁDYCH a VÝDYCH potom to pojde oveľa ľahšie zvládať, stres, Netreba sa zamýšľať čo bolo pred mesiacom, čo bude o rok, treba žiť prítomnosť a poriadne si premyslieť kroky dopredu, pretože:

"Dobro plodí dobro a zlo zas zlo. Čo v sebe podporíš to dostaneš. Koho neháš v sebe vyhrať tým budeš a taký budeš mať aj život. Voľba je na tebe. A vždy ju môžeš zmeniť, akurát, že vždy bude trvať nejaký čas kým spracuješ to kým si predtým bol."

14 komentárov:

  1. Založme na FB skupinu "Poserme sa z úvodzoviek" :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Fuuuha, tak toto je riadny článok na zamyslenie. Ale je dosť pravdivý, úplne som sa v ňom našla a ja sa dosť často vraciam do minulosti, čo ma z vnutra potom trápi a ničí, mieto toho aby som si užívala ráve tú prítomnosť a to, že všetko je to už dávno preč a teraz je to proste všetko inak, je to takto a takto je dobre. Zbytočne sa zamýšľam nad tým čo bolo, čo už nie je a nikdy dúfam nebude.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Naprosto krásný článek a tak děsně moc se dotkl mého srdíčka, Clo Dy! ♥ Tak nějak si uvědomovala, že nežiju naplno, ale teď to cítím ještě víc. Že kolikrát ležím hodiny, nic nedělám a mohla bych tento čas využít daleko jinak. A právě jak píšeš, žít přítomností a využít každé sekundy. Miluju Tvé články! ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. tak tvoj komentár ma hrozne potešil VÁŽIM SI TO ♥

      Odstrániť
  4. Dokonalý článok ♥ Takže najprv, vždy som videla, že sa niekomu niečo nepáči. Najprv je to štýl písania, potom to, že tam niekto používa anglické výrazy a niekedy sú to úvodzovky. Ale prečo sa stále niekomu prispôsobovať ? Je to môj blog, môj kúsok z toho celého veľkého internetového sveta, tak si tam budem písať čo chcem, no nie ? Takže kašľať na iných a robme si to čo chceme MY.
    Po ďalšie, o prítomnosti. Stále si hovorím, že keď prejde jedno, trochu ťažšie obdobie v mojom živote, prestanem sa hnať a žiť rýchlo, začnem si život užívať, no hneď ako jedno obdobie odíde a ja by som mala spomaliť, prídu ďalšie veci a ja zas behám, lietam a zastavím sa až večer v posteli, keď pozriem s hrôzou na hodinky, že sa znova nevyspím a ráno skoro vstávam do školy. Asi tak je to u mňa. Ale viem že MUSÍM spomaliť, pretože ak by to išlo ďalej veľmi by mi to ublížilo. Už len to, že som teraz posledné tri dni len v posteli zahrabaná vreckovkami, tabletkami a teplým čajom naznačuje to, že ma to položilo a musím si na seba dávať väčší pozor. Fuh, zas som sa nejako rozpovedala :D Ospravedlňujem sa za dlhý komentár ! :)

    My blog : THE COLORFUL THOUGHTS

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. MILUJEM dljé komentáre, super si to vystihla ;) ďakujem veľmi pekne mne to nevadí možeš dalej takéto dlhé písať :D ♥

      Odstrániť
  5. Je potrebné si život užívať tu a teraz, pretože nevieme čo bude zajtra. A je zbytočné stále na niečo čakať a dúfať, že potom budeme šťastnejší. Takto to nefunguje. Ak sa nevieme tešiť z dennodenných maličkostí, tak sme na tom zle. Ja sa napríklad teším z každej hodine, kedy môj syn nevrieska o dušu iba tak, bez príčiny. Či so spoločných rodinných chvíľ, ktorých nieto veľa. Veď život sa predsa skladá z tých drobných radostí a bolo by škoda sa o ne pripraviť. Z tvojho článku ide divný smútok, ale vieme, že aj dažďu a bleskov nám treba. A budú sa stále vracať, s tým už nič neurobíme.
    Iba toľko, že sa z chýb minulosti poučíme, a nabudúce poriešime danú vec lepšie :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ide aj smútok aj strach, aj šťastie emôocie vo výre slov ktoré som musela dať zo seba von :)

      Odstrániť
  6. Moc pěkný článek! :) Sice je to klišé, ale je to pravda. Já jsem člověk s vysoce vyvinutou představivostí a minulost si dokážu vybavit opravdu živě, po detail šály slečny, co šla na proti mě po vůni kluka, který mě jako první políbil. :) Zrovna dneska jsem se na okamžik zastavila, jelikož jsem si nevědomky přehrávala všechno zlé, co se mi minulý rok stalo...žila jsem v tu chvíli v minulosti a naběhla mi husina, musela jsem se oklepat, abych byla schopná jít dál směr nádraží. Stejně tak si dokážu představovat věci, které se nestali a nestanou. Příliš bujná fantazie. Přestože souhlasím, že by se mělo žít daným momentem, přítomností. Nevěřím v to, že by to šlo. V životě člověka je tolik věcí na které musí myslet a dávat si na ně pozor, že není možné neohlížet se zpět a neohlížet se kupředu. :/ Kdybychom to tak dělali všichni, svět by skončil dřív než bychom mrkli. Třeba kdybychom ihned přestali přemýšlet nad teroristickými útoky, nikdy by se nic nevyřešilo a tak to funguje i v osobním životě. Tedy alespoň dle mého názoru :))
    -Eva
    http://rainbow-journeys.blogspot.cz/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. pekne si to napísala páči sa mi tvoj názor :)

      Odstrániť
  7. I love your blog!
    Do you want to support each other's blog by following each other?:) Please let me know if you do so I can follow you right back x

    xoxo, Nastya

    MY BLOG NASTYA DEUTSCH

    OdpovedaťOdstrániť

ďakujem za každý komentárik♥