utorok, 8. novembra 2016

Rob veci tak, ako ich cítiš

Ahojte kamoši a kamošky,
už dosť dlho som nepísala príspevok na tento môj blog čo ľutujem, stále som chcela, lenže keď prišiel večer uložila som malú tak uožila som aj seba. Utorok - umračaný, ufučaný dník, som sa rozhodla napísať zopár riadkov. Život ide tak ako má a som šťastná, hlavne že sme všetci zdraví to je hlavné. Seminár na ktorom som bola v Bratislave pred asi dvoma týždňami bol úplne skvelý. Priateľ absolvoval celý ja len jeden deň a to sobotu(veď viete piatok s deťmi v práci, plus cesta tam a späť dosť zaberie a po ell už som v nedeľu poobede musela byť v meste...). Môžem to len a len odporučiť ! Aj o tom sa chystám napísať krátky článok, takže sa tešte mám aj super videjko z tamať takže budete aj pozerať aj čítať.... 




Ale predsa nejaké omáčky k tomu vám napíšem - pochválim. Keďže viem  ako prebiehá seminár Andyho nebolo to pre mňa niečo nové no predsa zaujímavé. Konalo sa to v Aegon aréne v BA bolo tam približne cez ticícku ľudí. Chceli sme sedieť niekde v predu no buď tam boli VIP alebo už obsadené no sedeli sme niekde v strede. Bol živý a hodnotný seminár. Ak nevieš ako ďalej a nájsť si tú ,,správnu cestu" tak určite choď tam. Pomôže ti to nie len vo finančnej sfére ale aj v myslení a chápaní tohto sveta. 
Ako sa my ľudia stavieme k svojím malým či veľkým cieľom ? No predsa jednoducho. Ako typickí budhisti sa zameriavame na cestu, ako titpickí ateisti na racionálne obavy, a ako typickí ľudia si radšej zanadávame, ak to náhodou nevyjde. Na to sú predsa nové ciele, či nie? Tak ako povedal Andy - NEMEŇ CIEĽ, ALE STRATÉGIU. 

Prispôsobujeme sa druhým, ale aj vlastnému vnútornému strachu. Strach je najväčší nepriateľ človeka - to treba vedieť. Obmedzujeme si život, bojíme sa nového a nespoznaného. Často zdielame nešťastia a smutné príbehy, nasávame tak ako špongie a vyciciavame krv ostatným len aby sme klábosili o iných problémoch a tie naše sú nám "ukradnuté". Šírime ich rýchlosťou svetla. Všimla som si ľudia žijú jeden veľký kolotoč - Ráno ľudia vstanú idú do práce nestihnú sa ani naraňajkovať, niet to ešte si vychutnať svoju rannú kávičku alebo porozprávať sa s rodinkou. A šup do práce. Zadumaný, zamyslený bez úsmeviku kráčajúc do práce či stihol si všetko pripraviť alebo čo ho zase čaká a chce už to mať za sebou. Pracuje ako otrok. O siedmej príde domov nestíha beh ani jógu, pretože sa sa mu nechce alebo mu zavolá známi, že potrebuje sa porozprávať lebo sa mu stalo toto a toto a nevie čo má robiť. OK. Ale kde ste VY? Na ktorom mieste? Aký je môj život? Kedy ste naposledy boli samy so sebou? Napr. Vychutnávali si čaj (zamýšľali ste sa nad vôňou, chuťou, preskúmali ste každý dúšok a boli ste len vy a nikto iní?...). Takže každý deň myslíte na seba pretože ak budete na smrteľnej posteli beriete si so sebou spomienky a zážitky nie hmotné veci toto nám bude už naprd. Vraj keď príde ten deň tak nám prebehne po rozume celý život a až potom si uvedomíme čo sme mohli a sme neurobili. Takže žime na plné obratky, plňme si sny a robme to čo nás robí šťastným.


Všimla som si, že správame sa k sebe ako k robotom. Nevnímame tú krásu čo máme v sebe, neriadime sa pocitmi, robíme to čo nám káže okolie alebo čo musíme robiť. Pri každodennom kontakte s ľuďmi čerpeme energie, či už dobré alebo zlé. Je len na nás aký typ ľudí si nájdeme a akú energiu budeme prijímať a odosielať do vesmíru naspäť. Starí kelti to pomenovali nádherne - "na čo sa zahľadíš, to sa v momente stáva tvojou súčasťou" 
Podľa štatistiky dožívame sa okolo 70 rokov, koľko z toho času venujete len sebe? Znie to sebecky? Veď nie nadarmo sa hovorí a aj platí viem to z vlastnej praxe, že keď je matka šťastná tak je aj dieťa šťastné :)

Poviem teda napíšem vám jedno. Od kedy robím to čo robím a idem si za svojím snom som šťastná a napĺňa ma tá práca. Plním si svoje sny, nemám v hlave negatívne myšlienky, žijem prítomnosťou z minulosti sa učím a na budúcnosť sa pripravujem zajtraškom. Samozrejme každý máme svoje problémy, cez ktoré sa povznesieme a ideme ďalej. Teraz ako ste dočítali tento článok urobte nasledujúce kroky:

  • vypnite PC-NTB, všetku možnú elektrinu a zbytočné rozruchy ktoré máš vedľa seba, môžete si v kľude zapáliť sviečku 
  • spravte si čajíček, kávičku alebo si choďte pre nejaký zákusok či keksík
  • sadnite si urobte si pohodlie, vypnite, nemyslíte na nič len na seba vychutnávajte si všetko čo máte pri sebe a poriadne to precíťte.
  • na naseldujúci deň mi potom napíšte ako ste sa cítili aké ste mali myšlienky .... 
Ak robíte toto čo som napísala tak verte že ste SUPER :) Dúfam a verím, že sa vám páčil článok môžete vy aj my niečo zaujímavé napísať čo ste pekné úsmevné zažili vo svojom živote. Prajem ešte pekný zvyšok dňa. 


14 komentárov:

  1. Pekne spísané :D Zvyčajne mávam taký deň pre seba jeden do týždňa, väčšinou víkend, kde si aj dám nejakú tú masku na vlasy alebo tvár alebo idem von pofotiť ak sa mi chce :D a ak nie celý deň, tak také 2 hodinky určite :D
    Melly, with-love-vii.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Krasny clanok, to s tym cielom je super, musim si to zapamatat a drzat sa toho ked sa veci nedaria :)
    LIFE IN PICTURES BY LU

    GIVEAWAY SO ZENDIUM

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Pěkný článek plný pravd :) Každý by si ho měl přečíst :)

    Gabux

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Pěkný článek :) Já už dlouho si chci jít za svým snem,ale je to strašně težké, když člověk chodí do práce a pak zbyde málo času :) Ten seminář od Andyho by se mi hodil :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem velmi pekne a odpuracam si nasetrit a ist si to vyskusat na vlastnej kozi :)

      Odstrániť
  5. Akoby si mi písala z duše. S tým strachom máš neskutočnú pravdu. Roky som na sebe nepracovala, nechala sa viesť systémom len preto, lebo som mala strach do niečoho sa pustiť. A konečne po dlhých rokoch plaču som to skúsila a vyšlo z toho aspoň niečo. Zatiaľ len maličký krôčik, no určite mi to dodalo trochu sebavedomia. Po pôrode som si povedala, že keď som to dokázala, že keď som dala život novému človiečiku, tak už zvládnem všetko :-)))
    Nedávno som bola na predstavení Jaroslava Duška - Štyri dohody, a musím povedať, že mi to celkom otvorilo oči. Na vtipných dennodenných situáciach vysvetlil, prečo sa správame k sebe tak ako sa správame, prečo sme k iným takí, akí sme, prečo si nevážime a hlavne nevidíme krásu okolo seba. Akosi som si uvedomila, že má pravdu. Nevážime si nič, čo sme dostali do daru, nevážime si zdravie, ani prírodu, pretože sme zahľadení do seba.
    Každý večer to robím ako ty. Na pár minút pred spánkom vypínam všetku elektroniku, zahľadím sa do svetla dohorievajúcej sviečky a nerobím nič, len na chvíľu preciťujem svoje pocity. A odvtedy sa mi lepšie spí, musím priznať.
    Super článok, plne sa s ním stotožňujem.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. som rada, že ta článok potešil :) a že nie som jediná ktorá to takto robí a zamýšla sa ,
      ĎAKUJEM

      Odstrániť
  6. Veľmi rada by som takto vypla, no škola mi to nedovolí... snáď už keď budem mať všetko napísané a odovzdané :)
    Caroline

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Krásný článek! Já říkám pořád, že člověk musí být šťastný s tím, co dělá, protože nikdo jiný za tebe šťastný nebude :)

    Zápisky z cest a života v Anglii ⇨ Secrets of M

    OdpovedaťOdstrániť

ďakujem za každý komentárik♥